Neskorý zber/Compagnie E7KA: How to watch a moving body

50 min.,
tanečný piknik,
slovak language

„Ako sa pozerať na pohybujúce sa telo“ je výsledkom spoluautorstva troch choreografov: Evy Klimáčkovej, Anky Sedlačkovej a Daniela Račka a je určený do verejného priestoru, konkrétne do záhrad, parkov či prírodných priestorov a je vhodný pre dospelých i deti. Zámerom tohto atypického performatívneho projektu je vytvorenie momentu a organického priestoru spolunažívania medzi performerom a divákom, zdieľanie rovnakého ekosystému dôvery, spolu pretvárať vzťah a dynamiku spoločného priestoru a slobodného pohľadu.

Predstavenie organickým spôsobom pozýva diváka do úlohy interpreta a navyše ho núti zdieľať rovnakú pozíciu bez hierarchií. Práca s recykláciou energií, gestá, spoločné slová, ako aj skúmanie vnútorného sveta a okolitého priestoru sú súčasťou slovnej a pohybovej zásoby. Slovo aj pohyb sa stávajú sprievodcami krajinou.

Odporúčanie pre účastníkov/čky pikniku:
- zoberte si so sebou chlebník, nepremokavú obuv, pršiplášť (v prípade nepriaznivého počasia), tekutiny, ovocie, obložený chlebík (olovrant) a keksík

for English scroll down

Námet: Eva Klimáčková, Anna Sedlačková
Vizuál: Alica Mikócziová
Autori/Tanec/Performance: Eva Klimáčková, Daniel Raček, Anna Sedlačková
Technická podpora: Martin Hodoň, Dominik Suchý
Produkcia: Neskorý zber – Alexandra Mireková, Daniel Raček
Premiéra: 6. 6. 2024, Záhrada - CNK, Banská Bystrica
Projekt podporili: Fond na podporu umenia, Priestor Špirála, Bratislava, Babyfit, Bratislava, MCS Pažite, Nástupište 1-12, Topoľčany, Záhrada - CNK, Banská Bystrica, SNG Schaubmarov mlyn, Pezinok

Autori: Anna Sedlačková, Eva Klimáčková a Daniel Raček sú slovenskí umelci, performeri, choreografi, ktorí už viac ako 25 rokov významným spôsobom ovplyvňujú slovenské tanečné pole. Eva a Daniel študovali koncom deväťdesiatych rokov na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, kde bola Anna mladou učiteľkou. V tom období úzko spolupracovali pri objavovaní nových spôsobov performancie a improvizácie. Neskôr sa ich umelecké cesty rozvíjali individuálne v rôznych častiach sveta, no zostali osobne prepojení. Pred štyrmi rokmi začali neformálne skúmať spôsoby zdieľania prostredníctvom pohybu a rozprávania. „Hýbali sme sa a rozprávali sme sa o našich životoch, pocitoch, fascináciách a tiež o ľuďoch a udalostiach, ktoré sme spolu, či jednotlivo stretli a ktoré nás výrazne ovplyvnili”; ako príklad Andrew Morrish, ktorý vyvinul špecifickú formu performačnej improvizácie a praxe: „Performance Improviser sa najviac zaujíma o to, ako sa počas predstavenia vynorí nejaká štruktúra, pričom hlavná dynamika vychádza z toho, že umožňuje mozgu ísť svojou vlastnou cestou tvorby významu. Je to špirála, mechanizmus vytvárania vzorcov, ktoré premosťuje vedomé a nevedomé sféry pocitov, vnímania a predstavivosti. V tomto procese bude toľko slepých uličiek ako diaľnic.“

Neskorý zber v tomto projekte zastupujú Anna Sedlačková a Daniel Raček a Eva Klimáčková je predstaviteľkou skupiny pôsobiacej vo Francúzsku Compagnie E7KA.

Občianske združenie Neskorý zber vzniklo na jeseň roku 2014. Založili ho skúsení tanečníci, choreografi a taneční pedagógovia: Monika Čertezni, Lucia Holinová, Daniel Raček a Anna Sedlačková, ktorí pôsobia v oblasti súčasného tanca viac ako 25 rokov. Zámerom združenia je vytvárať priestor pre zdieľanie umeleckých názorov a výpovedí zrelej generácie tanečných umelcov. Združenie zaujíma tiež medzigeneračný a medziodborový dialóg a progresívne pedagogické prístupy. Za posledných 5 rokov realizovalo združenie takmer 40 predstavení na Slovensku a v zahraničí, adaptovalo svoje diela do exteriéru a site - specific, odpremiérovalo 4 celovečerné inscenácie a každoročne organizuje vzdelávacie workshopy zamerané na progresívne pedagogické prístupy. Členskú základňu postupne obohatili tanečnica a pedagogička Katarína Vlniešková a svetelný dizajnér Jozef Miklós.

ENGLISH

"How to Look at the Moving Body" is the result of co-authorship of three choreographers - Eva Klimáčková, Anka Sedlačková and Daniel Raček - and is intended for public space, specifically for gardens, parks or natural spaces and is suitable for adults and children. The intention of this atypical performative project is to create a moment and an organic space of coexistence between performer and spectator, sharing the same ecosystem of trust, together reshaping the relationship and dynamics of shared space and free gaze.

The performance organically invites the spectator into the role of performer and moreover forces them to share the same position without hierarchies. Energy recycling work, gestures, shared words, as well as exploration of the inner world and the surrounding space are part of the vocabulary and movement. Both word and movement become guides through the landscape.