Tomáš Janypka: Lonesome COWBOY

43 min.,
osamelá performance,
slovak and english language
for english scroll down

Dramaturgická invázia:

Tak se ptám, když se slunce k horám nakloní,
já se ptám, když mě jarní vánek dohoní,
jak chcete žít, jak chcete žít bez koní?
(Michal Tučný: Jak chcete žít bez koní?, 1985)

Československé country je fenomén. Jedným z významných míľnikov pre tento žáner bol rok 1967, keď sa uskutočnil prvý ročník festivalu Porta, ktorý sa stal platformou pre trampskú a country hudbu v Československu. Otázka, ako sa celá generácia mladých Čechoslovákov dokázala len s minimálnou geografickou a kontextovou aktualizáciou identifikovať s americkou vidieckou idylou, je pomerne komplikovaným sociologickým orieškom. Je to predsa doba, kedy už existuje Superman, aj Spiderman, ktorí však oslovujú mladšie publikum. Mužom po päťdesiatke zrejme chýba vzor, s ktorým by sa stotožnili. John Wayne. Michal Tučný. Woody. Jack&Ennis. V novom miléniu sú kovboji častým námetom v queer umení. V línii Dolly Parton a Loretty Lynn nadväzujú na žáner aj ženy a tým bielym sa za to dokonca aplauduje. Po čom túži moderný slovenský cowboy? Koho si chce osedlať? Čo vidí pred sebou pri pohľade do zrkadla? 

They used to say I spoke too country
Then the rejection came
Said I wasn't country enough
Said I wouldn't saddle up but
If that ain't country, tell me what is?
(Beyoncé: American Requiem /Cowboy Carter, 2024/)

Každý človek je ako osamelý kovboj, do ktorého sa otláča krajina, ktorá ho obklopuje – hory, mesto, svet myšlienok, obrazov, ideálov, ikon a ľudského správania. Stojíme na prahu rozsypanej doby, kedy môžeme prestať hľadať na mape návodov, v stopách hrdinstva a v púšti vzorov a spomienok z minulosti. Môžeme kresliť vlastné individuálne mapy, v ktorých nevládne hierarchia medzi našimi príbehmi, a kde jemnosť, neistota a pochybnosti sú kvalitami rovnako ako rozhodnosť, sila a neohrozenosť. Čo všetko by mohol a mal mať ideálny kovboj v dnešnej dobe? Aký by bol ideálny kovboj v podobe muža – Tomáša Janypku?

Osamelosť ako otázka a súčasne odpoveď.

„Once upon a time, there was a man, or a boy, a cowboy."

Koncept: Helle Bach a Tomáš Janypka
Choreografia, performer: Tomáš Janypka
Hudba: Tomáš Vtípil
Svetelný dizajn: Martin Hamouz
Dramaturgia: Sára Arnstein
Choreografická spolupráca: Helle Bach
Scénografia: Siggi Óli Pàlmason
PR: Bára Čermák
Produkcia: Wanda Kaprálová - ZDRUHESTRANY & dadadans
Koprodukcia: Tanec Praha / PONEC – divadlo pro tanec

ENGLISH

Every man is like a lone cowboy, imprinted by the landscape that surrounds him - the mountains, the city, the world of ideas, images, ideals, icons and human behaviour. We stand on the threshold of a splintered time when we can stop looking for patterns on the map, for traces of heroism, and in the wilderness of patterns and memories from the past. We can draw our own individual maps where hierarchy does not reign among our stories, and where gentleness, uncertainty and doubt are qualities as much as decisiveness, strength and fearlessness. What all could and should an ideal cowboy have these days? What would the ideal cowboy be like in the form of a man - Tomas Janypka?

Loneliness as a question and at the same time an answer.