Život, zázraky, extázy a zjavenia blahoslavenej panny, sestry Juany de la Cruz

50 min.,
súčasné pohybové mystérium s odbornými komentármi,
slovak language
for english scroll down

Dramaturgická invázia:

Santa Juana bola abatišou františkánskeho rádu v 16. storočí. V úvode jej hagiografie sa píše, že sa v lone matky vyvíjala ako muž, ale Boh ju zmenil na ženu, aby mohla byť vedúcou kláštora a vykonávať prácu, o ktorú ju Panna Mária žiada. Údajne jej Boh neodstránil z hrdla Adamovo jablko, a preto mala zväčšený ohryzok a hrubší hlas. Tento „zázrak“ prispel k získaniu moci, ktorá bola zvyčajne prisudzovaná len mužom, a mohla vďaka tomu napríklad verejne kázať. Motív prekračovania rodu bol v stredoveku častý – ženy sa prezliekali za mužov najmä kvôli úteku pred núteným manželstvom. Prosili Boha, aby im pomohol a v predstavení si vypočujeme príbehy, ako nejednej z nich odrazu narástla brada. 

Text inscenácie je vyskladaný z úryvkov z odborných textov a dokumentov o živote Juany. Stvárňuje ju tanečnica Anka Sedlačková, ktorá k obecenstvu niekedy prehovára slovom, inokedy pohybom. Jej prejav výborne balansuje na hrane vážnosti a vtipu, najmä keď poúča o tom, čo znamená byť ženou v 16. storočí. Autorský tím svoj divadelný kus nazýva „súčasným pohybovým mystériom s odbornými komentármi“. Problematiku rodových stereotypov reflektuje cez úderne zvolené citácie, nápadité zvukové a scénografické prvky. Veľkorozmerná biela plachta je raz svadobnými šatami, inokedy detskou perinkou či nebesami, ktoré sa Juane zjavujú. Netradičné východisko dalo za vznik podnetnej inscenácii, ktorá ukazuje, že témy, ktoré nás dnes tak provokujú, tu boli už pred storočiami.

„A všemohúci Boh Márii odpovedal veľmi láskavo: Matka moja, v tejto chvíli som už začal vytvárať muža, do ktorého som chcel vložiť veľkú časť svojej slávy… Ale pre lásku, ktorú k tebe prechovávam, zmením ho na ženu, aby mohla vykonať prácu, ktorú odo mňa žiadaš. Požehnaná Juana de la Cruz sa v tej chvíli v lone svojej matky stávala mužom, ale Boh ju urobil ženou, lebo aj to všemohúci Boh dokáže. A jeho Boží Majestát nechcel odobrať Adamovo jablko, ktoré mala v hrdle, aby zostalo dôkazom tohto zázraku."

Santa Juana bola abatyšou františkánskeho rádu v 16. storočí a ako jednej z mála žien jej bolo umožnené verejne kázať. Svoje „kázne” totiž prednášala v extatickom stave, v ktorom jej ústami vraj prehováral samotný Kristus. V týchto kázňach výrazne tematizuje rod a prekračovanie konzervatívnych rodových noriem.

História stredovekej viery ukazuje, že prekračovanie rodu mohlo byť znakom svätosti a nielen zatracované a hriešne. Netreba si predstavovať, že cirkev v stredoveku bola naozaj liberálnejšia, stávanie sa mužom bolo pre sväté panny hlavne o nadobúdaní hlasu (agenstva). Zároveň však ukazuje, že vtedajší*ie veriaci*e rozmýšľali o témach, ktoré ako spoločnosť riešime dodnes.

Zobrazené: Ankou Sedlačkovou
Hlasy v nahrávkach: Kata Gurová, Anka Sedlačková, Ema Benčíková
Inscenačný tím: Magdaléna Žiaková, Juraj Mydla, Ema Benčíková, Anka Sedlačková
Svetelný dizajn a technická spolupráca: Jakub Ťapucha
Produkcia: Ivo Dobrovodský, Verona Stepanović, Petra Balíková
Fotografie: Natália Zajačiková

ENGLISH

"And Almighty God answered Mary very kindly: 'My mother, at this moment I have already begun to create a man in whom I wanted to put a great part of my glory... But because of the love I have for you, I will change him into a woman so that she can do the work you ask of me. Blessed Juana de la Cruz was at that moment in her mother's womb becoming a man, but God made her a woman, for this also Almighty God can do. And His Divine Majesty did not want to take away the Adam's apple that she had in her throat, so that it would remain a proof of this miracle."

Santa Juana was an abbess of the Franciscan order in the 16th century and one of the few women allowed to preach publicly. In fact, she delivered her "sermons" in an ecstatic state, in which Christ himself is said to have spoken through her mouth. In these sermons, she strongly thematizes gender and the transgression of conservative gender norms.

The history of the medieval faith shows that transgressing gender could be a sign of holiness and not just damnable and sinful. It is not necessary to imagine that the Church in the Middle Ages was really more liberal; becoming a man was mainly about gaining a voice (agency) for holy virgins. But it also shows that the faithful of the time were thinking about issues that we as a society are still dealing with today.