for english scroll down
buy tickets
Martin Talaga: SOMA
súčasný tanec
29. 7., 14.00 Nová synagóga
Projekt choreografa Martina Talagu je inšpirovaný výtvarným umením a ideálom krásy naprieč históriou v ňom zobrazovaným. Výrazný trend, prítomný ako v minulosti, avšak v súčasnosti stále viac sa rozmáhajúci, akcentujúci vonkajšiu krásu nad bohatosťou vnútorného sveta. Performance preto putuje po bielych, chladných, na krásu pripravených galériách a výstavných priestoroch, pričom sa vždy niečím odlišuje - zameraním, počtom performerov, zobrazovaním. Čerpá inšpiráciu z priestoru, jeho dejín, zamerania alebo jeho prítomného nastavenia. Aj keď pôvodne vzniklo predstavenie ako kus pre troch performerov, v súčasnosti sa už jedná o omnoho otvorenejší koncept, adaptovateľný ako na počet, tak aj na telá performerov.
Samotné ľudské telo stojí v hlavnom záujme predstavenia. Pohybový slovník predstavenia je postavený na fyzických možnostiach a hraniciach. Čo všetko je telo schopné vyjadriť, kde sú jeho limity? Ako kontrast k nedokonalému, ale živému telu pracujeme s rozobratou figurínou ľudského tela, ktorá akokoľvek dokonalá proporčne, navždy zostane len chladným kusom plastu bez duše. Objekt figuríny sme zvolili ako memento, pretože súčasný trend vyzdvihuje vonkajšiu krásu a zabúda na podstatné vnútorné hodnoty. Postupne chladneme a máme k figurínam a robotom omnoho bližšie ako kedykoľvek predtým.
Kam odložila spoločnosť hlavu? Je vôbec schopná premýšľať nad vecami, ktoré vykonáva jej telo? Jej telá? Predstavenie bude spoludotvorené v rámci workshopu tvorivý proces v praxi - avšak s podmienkou účasti len mužských performerov. Takže spoločnosť nedokáže precítiť, čo robí mužské telo? Kde je ženské telo? Martin Talaga je výnimočný práve v miešaní, rozmeľňovaní, prispôsobovaní silnej myšlienky, formálne premyslenej hry s priateľským jazykom pre všetkých. Je geniálny v tom, ako si dokáže prispôsobiť svet a ako mu všetci radi uveríme.
choreografia: Martin Talaga
performance: Radim Klásek, Anton Eliaš, Marek Menšík
hudba: Myko
odborné vedenie: Kara Rooney
svetelný dizajn: Karlos Šimek
scénografia: Kateřina Soukupová
produkcia: Dominika Skálová
foto: Petr Kurečka, Michal Hančovský
______
The fundamental basis of the performance is the human body in all its glory and ugliness. As God created man in his own image, in the image of God he created him. Adam was created and subject to a physical death. He passed away. We made him fall into pieces.
....
As the human body is at the heart of SOMA, our dictionary of the physical movement within the performance is defined by its abilities and inabilities. We ask ourselves what the human body is capable of expressing and what are its limitations. We use parts of a mannequin in order to shed light on the imperfections of the body contrasting with the seemingly perfect and proportionate pieces of plastic. We conclude that in spite of its flawlessness, the mannequin remains cold, breathless and soulless. The mannequin is meant to function as a memento to the mankind and thereby, it is to reflect upon the current trend of worshiping perfection and outer beauty while forgetting about the real values and inner beauty. We have become colder, we care less and without realising it, we have transformed to be more robot-like than ever before. We are slowly, but surely losing what makes us human. 